Ako sa to začalo...
Ahoj, som Zuzana Pešková
Dnes žijem život ohľaduplný k planéte. Vytváram zo starých veci nové, z nechcených chcené.
Žijem svoj kreatívny život, mám čas na prerobenie obývačky, čas na ušitie novej sukne, čas na renováciu komody.
Okrem toho mám čas na seba, ísť len tak do lesa, načerpať energiu, byť na chalupe a prerábať starú almaru.
Nie vždy som to takto vnímala….
Ako vznikla myšlienka z nechceného chcené?
Už na vysokoškolskom internáte som sa chcela cítiť ako doma. Zútulnila som si izbu , presťahovala nábytok , povešala obrázky , dopestovala kvetiny a aj keď to bolo iba prechodné bývanie , aj tak som sa snažila si ho upraviť podľa seba a to mi prinášalo
" pokoj v duši".
Neskôr sme sa s manželom 6krát sťahovali, z prenájmu do prenájmu a nakoniec do svojho bytu. V každom jednom som sa snažila získať- môj vysnívaný „pokoj v duši“. Lenže peňazí bolo málo a tak kreativita musela ísť na plné obrátky…číže sa maľovalo, sťahovalo a prerábalo čo sme mali alebo čo sme dostali… či už to bol nábytok, závesy, záclony, podušky, proste detaily na ktorých záleží…
Postupne som sa stala matkou 3 detí a keďže nebolo peňazí nazvyš , snažila som sa využiť všetko čo som mala k dispozícii a začala som šiť a prešívať oblečenie pre celú rodinu, niekedy aj susedov 🙂
Okrem toho som z rodiny, kde sa stále niečo tvorilo a aj tvorí, prerába a upravuje. Moja babka a aj moja mamina šila, háčkovala, štrikovala. Ako dieťa som začala aj vyšívať. Všetko som si vyskúšala a doniesla aj do svojho života a používam to stále pri svojej tvorbe. Tradícia a zvyky ma sprevádzajú celý život.
Láska k folklóru sa mi dostala aj cez moje deti. Mojou veľkou vášňou sa stalo šitie krojov pre detský folklórny súbor, kde všetky moje deti tancovali a spievali.
Nie všetko čo je staré je aj zlé a treba to vyhodiť.
Keď mi končila tretia materská dovolenka, tak som začala rozmýšľať čo teraz. Ako sa zaradiť do pracovného procesu s troma deťmi? Ako to všetko stíhať – deti, domácnosť, manžel a PRÁCA… a tak som dospela k záveru, že musím pracovať z domu a mať úplnú voľnosť v práci, začala som navrhovať interiéry a zariaďovať byty a domy.
A tak vznikla myšlienka „ ZO STARÉHO NOVÉ“ či „Z NECHCENÉHO CHCENÉ“ .
Prešla som rôznymi školeniami pre interiérových dizajnérov. Spolupracovala som so stolárskymi firmami, kde som každý detail konzultovala priamo s výrobou a musela som nachádzať technické riešenia na ten ktorý problém u zákazníka, aby aj on mohol zažiť vo svojom domove „pokoj v duši“. Roky skúsenosti mi poskytli veľa inšpirácie a postoj, že každý problém má svoje riešenie...
Keď sa mi narodili deti vstúpil mi do života ešte jeden aspekt a tým je - " Čo po nás ostane?" "Čo necháme naším deťom a vnúčatám?" a vtedy sa to začalo, môj postoj ku prírode, k našej zemi, k tomu ako šetrne respektíve nešetrne sa správame, ako rýchlo a ľahko vymieňame veci za nove...
A tak vznikla myšlienka „ ZO STARÉHO NOVÉ“ či „Z NECHCENÉHO CHCENÉ“ .